Toto sú jedny z najhorších trestných činov, čo sa týka dokazovania. O vine rozhoduje na 99% znalecký posudok. Ak raz vyjde posudok tak, že "muž má sklony k násiliu a nemá schopnosť kriticky posudzovať vlastné konanie" a súčasne "žena vykazuje syndróm týranej osoby", tak je spravidla koniec a rozhoduje sa už len o treste.
A potom je dosť dôležité aj aký sa robí posudok. Ak je psychiatrický, tak ešte dajme tomu. Ale ak je "len" psychologický, tak tam ma vždy desí ako môžu ľudia, ktorý vyštudovali jednu z najľahších vysokých škôl, aké vôbec existujú, svojimi naučenými frázami rozhodovať o osudoch ľudí. V SR sa psychológia vlastne skutočne ani neštuduje. To, čo sa ponúka na školách od Bratislavy po "Veľký Krtíš" je len rýchlokurz histórie psychológie, t.j. učenie sa kto, čo a kedy napísal.
Akú paseku dokážu potom narobiť takýto psychológovia v súdnej praxi, to si laik ani len nedokáže predstaviť. Verte mi. Týračky, zverenie detí a závislosť na alkohole, to sú hlavné témy týchto posudkov. Kto vidí do toho, čo je skutočne skryté za krásne zviazaným znaleckým posudkom opatreným červenou pečiatkou, ten vie, o čom hovorím.
V slovenskom trestnom práve evidujem dokonca úplne nový policajný vynález - psychologický posudok na "vierohodnosť svedka a obvineného". Teda na tom by nebolo nič nové, ale naši majstri psychológie už od všeobecnej vierohodnosti prešli k špecifickej, čo znamená, že taký psychomagor normálne napíše do posudku, že, "svedok hovorí pravdu" a "obvinený klame". Vzniká potom otázka, na čo je nám vlastne súd, ale to takého PhDr. nezaujíma a normálne to drzo prezentuje pred súdnom ako výsledok "vedeckého skúmania". Smutné.
Keby ľudia "zvonku" justičnej branže vedeli ako tento "znalecký biznis" naozaj funguje, boli by myslím veľmi sklamaní. Ale táto pani (neviem, či je psychológ lebo psychiater) to vidí dosť objektívne a zjavne problematiku pozná. Inak je to bieda.
