Ja si myslím, že problém je vo filozofii doby. A filozofia doby, v ktorej žijeme hovorí asi toto:
Zmyslom života každého človek je vyskúšať si čo najviac toho, čo život môže ponúknuť z hľadiska vlastníctva a zážitku, teda: vyštudovať vysokú školu, pracovať na riadiacej pozícii, lyžovať v Alpách, potápať na na Maledivach, skočiť z padáku, letieť v balóne, navštíviť Paríž, vidieť naživo Ligu majstrov, mať dom, mať auto, mať veľkú telku, špičkový foťák, ochutnať hľuzovky, atď, atď.
K tomu samozrejme patrí aj mať priateľku, oženiť sa a mať rodinu. Ale súčasne aj sa rodiny zbaviť, ak nevýhody začnú prevažovať výhody.
A tak postupujeme životom a odškrtávame si tieto dobrá, ktoré sa nám podarilo absolvovať a podľa toho sa cítime spokojní.
Ono je to super a možno je to aj správna filozofia, možno zmysel života naozaj spočíva vo vlastníctve a v zážitkoch. Problém nastáva vtedy, ak sa nám do cesty postaví prekážka, ktorá nám niečo z toho znemožní - strach z výšky, zlý prospech v škole alebo neplodnosť.
Nakoľko filozofii doby totálne chýba pokora a schopnosť zmieriť sa s vecami, ktoré sa nedajú zmeniť, dostávame v takých prípadoch do stavu totálnej celoživotnej frustrácie. "Pracujem v Kauflande", "Neletel som v balóne", "NIkdy so mnebol v Alpách", "Nemám deti". K tomu sa samozrejme pridáva vždy aj - "...na rozdiel od všetkých úspešných ľudí!"
Odtiaľ k náhradným matkám nie je ďaleko. Česi používajú taký odporný výraz - "pořídit si dítě", v slovenčine by to bolo asi "obstarať", ale našťastie sa to nepoužíva.
Proste dnes deti nemáme, dnes si ich "pořizujeme". Som neplodný? OK, ale mám právo mať deti! Bodka. Vynosí mi ho iná žena? Poďme do toho! Rozmyslím si to potom? A čo? Nikto ma nemôže nútiť vychovávať idiota. Mám právo na zdravé dieťa, nie na choré. V mojom zozname majú byť samé pozitíva.
Je to samozrejme hyporbola a netýka sa to všetkých, ale myslím, že je to charakteristika doby, v ktorej žijeme.
